Je projekt Piano až také „piánko“?

Autor: Miroslav Bulejčík | 21.4.2011 o 8:02 | Karma článku: 8,64 | Prečítané:  2162x

So záujmom sledujem projekt Piano. Jednotný platobný systém, ktorý spoplatňuje obsah a služby webových stránok. Odvážny podnikateľský nápad; ba až svetový, ale je konkurencieschopný na našom malom Slovensku? Alebo je to test pre zahraničných investorov, „aha, takto to vieme robiť my, najmite si nás.“ Položme si otázku, čo je obsah, resp. čo je kvalitný obsah na internete, za ktorý som ochotný zaplatiť? Alebo chcem informáciu, ktorá mi získa konkurenčnú výhodu v podnikaní. Ako a kde ju nájsť? A oplatí sa za túto informáciu pravidelne platiť?

Sto ľudí, sto chutí; aj na webe. Niekto chatuje, iný si prezerá fotky na facebooku, podnikatelia sondujú príležitosti, monitorujú ceny, konkurenciu, mamičky sa chcú poradiť so skúsenosťami pri výchove svojich detí, gazdinky hľadajú recepty, tínedžeri „zveľaďujú sociálne kontakty“, počítačoví „fanatici“ sťahujú o dušu, a my ostatní, sa sem tam zvezieme na nejakej informácii z politiky, zo športu, ale hlavne z bulváru. Pre každý segment sa dá určiť cieľová skupina, výstižnejšie by som to nazval „sociálna skupina“. A marketéri sa už len trasú, aby zistili chovanie sa každej z nich. Keď to budú mať, joj, to bude radosť predávať! Podnikateľský projekt Piano má v prvom rade zarobiť peniaze. Peniaze pre tvorcu a následne peniaze pre zúčastnených partnerov za služby, ktoré poskytujú, dúfajúc, že internetový užívateľ, čitateľ je natoľko znalý veci, že bude ochotný zaplatiť. A samozrejme, tieto peniaze majú byť impulzom pre kvalitnejší obsah pre „že vraj finančne poddimenzované“ médiá. Hold kríza sa dostala i sem a konkurencia nespí. Momentálne je deväť partnerov projektu, a to: Pravda, SME, Hospodárske noviny, Týždeň, Šport, Mediálne.sk, TV JOJ, PC REVUE a MeToo.sk. Zabudnime na to, že sú to média, ale pozrime sa na ne ako na firmy. Máme tu deväť rovnocenných partnerov a tvorcu projektu Piano. Z podnikateľského hľadiska prichádza tvorca s know-how a rokuje s každým z partnerov zvlášť. Vyjednávajú sa obojstranne prospešné B2B obchodné podmienky. Tu záleží na šikovnosti vyjednávačov konkrétnych firiem. Piano prinieslo systém, ktorý to všetko zastreší a partner poskytne kvalitný obsah a služby, za ktoré má čitateľ zaplatiť. A tu narazila kosa na kameň! Každý z partnerov definuje svoju kvalitu inak! Každá firma (Pravda, SME, Hospodárske noviny, Týždeň atď.) sa hrá na svojom vlastnom piesočku. Neboli definované jednotné pravidlá kvality! Keď sa pozrieme na ponuku jednotlivých „firiem“, vidíme, že poskytovaná kvalita obsahu je diametrálne odlišná! Bude zaujímavé, ako sa s tým internetový užívateľ a platca paušálneho poplatku 2.90 EURa mesačne vysporiada. Ďalším problémom je reklama! Ako vidieť, jedna firma (napr. Hospodárske noviny) s tým problémy nemá, nebude ju zobrazovať a druhá (SME), si svoje banery chce zobrazovať aj naďalej! Priznám sa, nepáči sa mi to a myslím si, že mi dajú všetci za pravdu, že, ak už sme sa, ako partneri zaviazali dodržiavať nejaké pravidlá, mali by sme byť v tom jednotní! Ako to potom vyzerá, keď je reklamované niečo a skutočnosť je iná. Je to neseriózne pre zákazníka, ktorý za to ešte aj platí! Koniec koncov, tento systém je nastavený tak, aby si ľudia platili za kvalitné, nadštandardné služby, ktoré im prinášajú úžitok, preto ho vedia oceniť a nepotrebujú byť vyrušovaný blikajúcimi reklamami. Ako to vidím ja. Každý podnikateľský projekt otestuje až prax. Mnohokrát sa stáva, že sa myšlienka uchytí až po mnohých inováciách. Napríklad vyhľadávač google začal zarábať až po niekoľkých rokoch. Operačný systém Microsoft Windovs je tak „nedokonalý“, že potrebuje neustále updaty, a zaplatili sme zaň. Podobne je to aj s facebookom, momentálne sa z neho snažia vytvoriť „sociálnu marketingovú bombu“, ktorá chce byť ziskovejšia ako google... Presné informácie a dôveryhodný obsah je pre mňa dôležitý nielen z profesionálneho, ale aj z osobnostného a hodnotového hľadiska, formuje charakter každého človeka. Priznám sa, že si viem nájsť tieto informácie a zadarmo! I keď, čo je dnes zadarmo? Pripojenie na internet niečo stojí, elektrina, cena za benzín cestou do práce atď. Som človek pragmatický a cena 2.90 EURa nie je až tak obrovská v porovnaní s našimi nezdravými neresťami. Za mesiac viem zhodnotiť a porovnať, či mi to niečo prinieslo a či sa mi to oplatí. Ak nie, vrátim sa k svojim osvedčeným metódam vyhľadávania kvalitných informácií!
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.


Už ste čítali?