Dostal som naspäť svojich 19 centov

Autor: Miroslav Bulejčík | 24.5.2011 o 9:06 | Karma článku: 24,68 | Prečítané:  6446x

„Človeče pomôž si sám a uvidíš, že to má zmysel.“ „Len treba chcieť a urobiť ten prvý, najťažší krok.“ Týmito dvoma jednoduchými vetičkami som pred pár rokmi začal meniť svoj vlastný život. Nezačalo sa to hneď, ale až po mnohých sklamaniach v profesionálnom a súkromnom živote. Nechápal som, prečo sa niekomu darí a ja stále nič. Akoby som energiu vyvíjal zbytočne. Je to paradox, ale podobnými problémami prechádzali naši starí rodičia, rodičia, teraz ich zažívam ja a podobnými problémami budú prechádzať aj moje deti, samozrejme v inom, aktuálnom kontexte.

Prečo som postrehol zmenu až teraz, po rokoch? Pretože seba zdokonaľovanie vyžaduje neustále pády do tmy, následnú „vlastnú, ale hlavne kritickú“ sebareflexiu, vyvodenie dôsledkov, poučenie sa z vlastnej nedokonalosti, prijatie seba „svojho“ nedokonalého ja, spriateliť sa s ním a aplikované poznatky ďalej používať vo svojom živote. Znie to komplikovane, a „učiť sa, učiť sa, učiť sa“ je dôležitá poučka, lenže memorovanie stále tej istej chyby k pokroku nevedie. Treba nájsť „jadro“ problému! Vysvetlím to na jednoduchom príklade. Bol som nakupovať v BILLE. Vybral zoznam, ktorý som si pripravil predchádzajúci večer. Bral iba to, čo bolo na zozname. Pozorne som si všímal ceny a prípadné zľavy, ktoré sa týkali iba „produktov“ z môjho zoznamu. Na záver som si zrekapituloval, či som na niečo nezabudol. A nakoľko som dobre obstál a „nezlákali“ ma žiadne akciové ceny, odmenil som sa maličkosťou. Kúpil som si kúsok Enciána, syr s bielou plesňou za 98 centov. Pri pokladni som zaplatil. Postavil som sa vedľa kasy a kontroloval jednotlivé ceny produktov, ktoré som kúpil. Prečo? Pretože zo skúseností viem, a skoro pri každom nákupe nejakú chybu nájdem. Štve ma to, a štve to všetkých. Lenže len niektorí sa ozvú. A to bolo jadrom „môjho problému“. Bál som sa ozvať! Po rokoch vnútorného umárania sa, som si povedal dosť a jednoducho som do toho vletel. Poviem vám, nič lepšie ma nemohlo „postihnúť“. Dnes viem, čo mám predavačke povedať, ako sa tváriť, či byť nahnevaný, či sa usmievať, alebo sa robiť „blbým“... Je to možno pre niekoho ponižujúce, ale jednoducho to urobiť musíte pretože ide o vaše práva! Prezradím vám fintu, „zákazník má vždy pravdu“! A i keď ju nemá, vie z toho elegantne vykorčuľovať. Takže čo som urobil? Ešte raz som skontroloval cenu na produkte, a cenu na pokladničnom bločku. Cena syra bola 98 centov a účtovali mi 1,17 EURa. Chceli ma obalamutiť o 19 centov! Bol som v práve. Nakoľko bolo pri pokladniach veľa ľudí, rozhodol som sa byť zdvorilý, ale rázny. Poprosil som predavačku, aby zavolala vedúceho. Keď sa pýtala prečo, podal som jej bloček a zvýšeným hlasom, aby to počuli aj ostatní zákazníci povedal, že mi účtovali inú, vyššiu cenu za syr. Predavačka ohlásila vedúcu. Prvá reakcia „šéfky“, keď pozrela na bloček, „že veď jednotková cena za kilogram krát váha syra je presne 1,17 EURa. Ja na ňu pozerám, „a vy ste taká dobrá v matematike, že to tak rýchlo vypočítate“? Potom som jej ukázal svoj tromf, syr Encián, kde bola veľkým vytlačená cena 0,98 centov! A už nahlas, aby to všetci naokolo počuli, „ak dovolíte, rád ukážem všetkým tu prítomným a porovnáme cenu na syre a na bločku“. Keď sa na to pozrela, pochopila, že mám pravdu, a asi nemá zmysel so mnou moc vyjednávať, nakoľko som do toho chcel zapojiť všetkých naokolo. Zmenila taktiku, ospravedlnila sa mi, že musí ísť dozadu, aby napravila chybu. Čakal som 15 minúť a nič. Tak som ohlásil predavačku, že už tu čakám dosť dlho a nemám času nazvyš, či na mňa vedúca zabudla. Po dvadsiatich minútach dobehla „šéfka“, že majú neidentifikovateľný problém. Keď som sa jej spýtal, že čo mám s tým ja a môj syr, kde je jasne cena, ktorú mi zaúčtovali nesprávne. Opäť sa stratila. Lenže „náhoda“ chcela, a pristavila sa pri mne a našej predavačke ďalšia nahnevaná pani a opäť si pýtala vedúceho. Kávu, ktorú kupovala za cca 40 korún, dnes stála vyše dve EURá. Okolostojaci zákazníci nás so záujmom sledovali, a čuduj sa svete, čoraz viac si ich začalo kontrolovať svoje bločky! Po polhodine prišla vedúca. Ospravedlnila sa mi v mene spoločnosti, ale, že „z nevysvetliteľných príčin“ mám pravdu. Či si želám vrátiť peniaze? Nechápavo som sa na ňu pozrel a už nahnevaným hlasom som sa obrátil k zákazníkom s tým, že snáď od nich si mám pýtať svoje vlastné peniaze späť? 19 centov mi vrátili, aj s ospravedlnením. Stálo ma to polhodiny pri pulte, kopec neveriacich pohľadov, nervov, a myšlienok o svojej menejcennosti a podkopanej úcte... Takto sa asi bude cítiť po prvý krát každý. Lenže neskôr to vyváži pocit hrdosti vo svoje schopnosti, že i keď som sa pobil o maličkú vec, bol som v práve! A práve pri takýchto maličkostiach sa musíme, my Slováci, pobiť o svoje služby, aby sme nemuseli utekať do zahraničia, kde cítime, že za svoje peniaze dostávame to, čo si zaslúžime. Koniec koncov, zákazník ma vždy pravdu, len je dôležité akým spôsobom sa o svoje práva pobije.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.


Už ste čítali?