Bol celý čierny, malá guľka. Vyletel mi z tašky. A prvé čoho zaujalo, bola posteľ. Skryl sa. Už vtedy vedel, že sa naňho nebudem hnevať. Môj pes, menom Pegy. Pouličná zmes, temperamentný, sem tam bláznivý, výborný strážca a najlepší priateľ. Nikdy nebol smutný (aspoň mi tak pripadal), nikdy sa nesťažoval (aspoň som to tak cítil), nikdy neplakal (slzy z jeho očí nikdy nepadali), vždy splnil moje príkazy. Tvorili sme TÍM, ja a on. Prežili množstvo zážitkov, hrali sa na objaviteľov, bojovali o naše lásky, vyhrávali súťaže, plakali, verili, ...... že sa to neskončí.